Martin Slivka: L'udové masky.

Tatran, Bratislava, 1990, 171 Seiten mit 168 Farbfotos. Gebunden Leinen.

Zrod a história masiek súvisí s počiatkami divadla, ktoré siahajú k prazákladom ľudskej kultúry vôbec. Od svojich prvopočiatkov vytvárala maska na jednej strane pre diváka ilúziu divadelnostž a bola zdrojom estetickej emócie, na druhej strane napomáhala hercovi premenu osoby na dramatickú postavu. S vývojom myslenia a náboženských predstáv sa vyvíjala aj divadelná štruktúra a postupne dochádzalo k istej diferenciácii zobrazovaných postáv. Typológiu masiek slovenského ľudového divadla podmieňuje tradičný repertoár. Jeho najstaršou vrstvou sú obradové hry. Zachovali sa v podobe obchôdzok v období zimného slnovratu a pred príchodom jari, v posledné fašiangové dni. Vianočné hry sú pokračovaním dedičstva stredovekého divadla. Najčastejšími sú betlehemské hry a Traja králi. Martyrologické hry čerpajú tematicky zo stredovekých legiend, ale svoju divadelnú podobu získali až v období baroka (hra O svätej Dorote). V druhovej kategorizácii delíme masky na antropomorfné, zoomorfné a masky s biblickým zázemím, ktoré predstavujú ru,stikalizovanú podobu náboženskej ikonografie. V obsahovosti hier i v maskách zachováva slovenské ľudové divadlo historické dedičstvo minulosti. I ked v mnohom pozmenilo svoje pôvodné funkcie, treba oceniť, že stále ostáva živým kultúrnym fenoménom dedinskej tradície a zašlúži si našu úctu i obdiv.